Objav, ako vnútorné presvedčenia formujú našu prácu a sebarealizáciu – a najmä ako nájsť smer, ktorý ladí s tebou.
5 min čítanie
V tejto sérii článkov sa postupne pozeráme na to, ako si tvoríme realitu vo všetkých dôležitých oblastiach života – vedome aj nevedome. V predchádzajúcich častiach sme sa venovali zdraviu, medziľudským vzťahom a našim vnútorným programom, ktoré ich ovplyvňujú. Dnes sa zameriame na ďalšiu podstatnú oblasť – prácu, sebarealizáciu a nachádzanie osobného naplnenia.
Rovnako ako vo vzťahoch, aj v pracovnej oblasti sa riadime nevedomými vzorcami, ktoré sme si osvojili už v detstve. Čo pre nás znamená úspech? Musíme si ho zaslúžiť tvrdou prácou, alebo k nám môže prichádzať prirodzene? Máme pocit, že sme dosť dobrí na to, aby sme sa realizovali podľa svojich predstáv?
Tieto otázky nie sú len teoretické – ich odpovede priamo formujú našu kariérnu cestu. Ak v sebe nesieme presvedčenia ako: „Musím tvrdo pracovať, aby som bol hodný uznania.“ „Nesmie sa robiť chyby, inak zlyhám.“ „Úspech je len pre vyvolených, mne sa aj tak nikdy nepodarí preraziť.“ „Ak sa budem snažiť, aj tak to nebude ocenené.“ – potom si podľa nich nevedomky tvoríme realitu.
Niekto sa bude neustále preťažovať v snahe dokázať svoju hodnotu. Iný sa zas nebude ani snažiť, pretože verí, že jeho úsilie by aj tak nebolo vnímané. A ďalší môže prežívať strach z toho, že ak by sa naplno realizoval, prišla by kritika alebo odmietnutie. V skutočnosti nejde o „realitu vonku“, ale o náš vnútorný svet, ktorý túto realitu interpretuje.
Perfekcionizmus je jedným z najrozšírenejších programov, ktoré nás držia v neustálom napätí. Ak máme v sebe zakorenené presvedčenie, že hodnotu máme len vtedy, keď podáme dokonalý výkon, nikdy sa nebudeme cítiť spokojní.
V praxi sa to prejavuje takto:
Neustály tlak na výkon a prepracovanosť.
Strach zo zlyhania – radšej neurobím nič, ako by som mal urobiť niečo nedokonale.
Potreba neustáleho uznania zvonka, pretože vlastná sebahodnota je podmienená výsledkami.
Pocit, že „ešte to nie je dosť dobré“, aj keď už človek dosiahol viac než dosť.
Perfekcionizmus je v skutočnosti len maskovaným pocitom „nie som dosť dobrý taký, aký som“. A kým tento vzorec nerozpoznáme, budeme nevedomky pracovať nie pre radosť a sebarealizáciu, ale preto, aby sme neustále dokazovali svoju hodnotu.
Na opačnom spektre sú tí, ktorí majú v sebe vzorec „moje úsilie aj tak nebude ocenené“ alebo „úspech nie je pre mňa“. Tento program často pochádza z detstva, keď človek zažíval situácie, kde jeho snaha nebola vnímaná, ocenená ani podporená.
Takýto človek sa môže prejavovať nízkou motiváciou – „Aj tak to nemá zmysel.“ Pocitom, že je neviditeľný alebo nedocenený. Strachom z výziev – „Radšej sa do ničoho nepustím, aby som sa nemusel sklamať.“ Únikom do pasivity, prokrastináciou alebo – paradoxne – prehnaným prispôsobovaním sa okoliu, len aby nevystavil svoju autentickosť riziku odmietnutia.
Aj tu platí: nejde o schopnosti, ale o hlboko zakorenené presvedčenia, ktoré ovplyvňujú to, čo si o sebe a svojich možnostiach myslíme.
Či už sa preťažujeme v snahe dokázať svoju hodnotu, alebo sa bojíme skúsiť niečo nové, základ je vždy rovnaký – zistiť, čo nás skutočne napĺňa a oslobodiť sa od obmedzujúcich presvedčení.
Ako na to?
Pozoruj svoje vzorce v práci a sebarealizácii. Máš tendenciu robiť viac, ako je potrebné? Cítiš sa nenaplnený, aj keď sa snažíš? Alebo sa bojíš vykročiť za svojimi cieľmi?
Skúmaj svoje presvedčenia o úspechu a práci. Veríš, že úspech si treba zaslúžiť? Že bez tvrdého boja nič neprichádza? Alebo že keď robíš to, čo ťa baví, nepracuješ „dostatočne vážne“?
Začni vnímať, čo ťa skutočne baví a dobíja. Kde cítiš radosť? Kde plynie energia prirodzene? Čo by si robil, keby si sa nemusel riadiť strachom, očakávaniami, výčitkami?
Skutočná sebarealizácia nezačína v životopise, ale v našom vnútri – v priestore, kde si dovolíme cítiť, čo s nami ladí.
Téma sebarealizácie sa však netýka len dospelých. Aj deti a mladí ľudia – najmä tí, ktorí práve končia základnú školu – stoja pred zásadnými rozhodnutiami. Vo veku, keď ich vnútorný svet ešte len dozrieva a mení sa, od nich okolie očakáva, že si vyberú „smer“, ktorý môže ovplyvniť celý ich ďalší život.
A práve vtedy sa najviac ukazuje, ako veľmi potrebujú pomoc pri hľadaní seba samých.
Prečo? Pretože mnohé deti ešte nevedia, čo ich skutočne baví, len čo im „ide“ v škole. Sú pod tlakom očakávaní – rodičov, učiteľov, systému. Majú v sebe už v mladom veku obavy, že ich voľba nebude „dostatočne dobrá“. Začínajú sa porovnávať – a pochybovať o svojej výnimočnosti.
V LUME pracujem aj s touto skupinou klientov – s deťmi a mladými ľuďmi, ktorí hľadajú samých seba, svoju jedinečnosť, talenty, silné stránky a predpoklady pre štúdium a život. Pomáham im objaviť svoje vnútorné dary, ktoré často sami nevidia, ale ktoré ich budú sprevádzať celý život. Získať sebavedomie, že nemusia ísť „správnou cestou podľa iných“, ale tou, ktorá ladí s ich hodnotami a osobnosťou. Rozpoznať, čo ich dobíja, baví, kde cítia radosť a zmysel – aj keď to zatiaľ nepoznajú ako „povolanie“. Prepojiť ich osobnosť so študijnými možnosťami, ktoré budú podporovať ich ďalší rast.
Niekedy stačí niekoľko koučovacích stretnutí a zrazu sa mladý človek začne vnímať inak – s väčším pokojom, jasnosťou aj dôverou vo vlastné rozhodnutia. Nejde o to „poradiť, kam má ísť“, ale o to, aby sám pochopil, kým je – a čo chce živiť vo svojom ďalšom rozvoji.
Ako kouč ti môžem pomôcť identifikovať vnútorné programy, ktoré ovplyvňujú tvoju prácu a sebarealizáciu. Naučíme sa vedome rozlíšiť, čo je tvoja skutočná cesta, a čo len zautomatizovaný vzorec z minulosti.
Možno zistíš, že si na výberovej pozícii, ktorá ti však neprináša radosť. Alebo si naopak celý život ustupoval vlastným snom, pretože „to sa predsa nerobí“. V oboch prípadoch je odpoveď rovnaká: nájsť cestu späť k sebe.
Tvoja práca môže byť viac než len prostriedok obživy – môže byť miestom tvorenia, radosti a hlbokého súladu so sebou. Keď sa oslobodíš od vnútorných blokov a naučíš sa vnímať, čo s tebou ladí, prestaneš pracovať preto, aby si niečo dokazoval. Začneš konať preto, že cítiš zmysel.
Pretože skutočná hodnota neprichádza z výkonu, ale z toho, kto si, keď robíš to, čo ťa napĺňa.
Ak stojíš na križovatke a nevieš, ktorým smerom sa vydať – v práci, v štúdiu či v živote –, môžeme sa na to pozrieť spolu.
V LUME ti pomáham pomenovať tvoje vnútorné programy, osvetliť súvislosti a vytvoriť nový priestor pre rozhodnutia, ktoré budú v súlade s tebou.