Ako to vlastne funguje…? (5. časť: Vzťahy ako živé zrkadlá vedomia a tieňa)

„Skutočná blízkosť začína tam, kde sa prestaneme skrývať sami pred sebou.“

min čítanie

V predchádzajúcich článkoch sme sa venovali tomu, ako myšlienky, emócie a vnútorné vzorce ovplyvňujú našu realitu, vrátane fyzického tela. Teraz sa pozrime na oblasť, ktorá býva často najväčším zrkadlom našich vnútorných presvedčení – vzťahy.

Ako si vytvárame vzťahy?

Naše vzťahy nie sú náhodné. Každý partner, priateľ či kolega, ktorého si priťahujeme do života, je odrazom nášho vnútorného sveta – našich presvedčení, očakávaní, potrieb a najmä nevyriešených tém.

Ak v našom vnútri funguje určitý nevedomý vzorec, skôr či neskôr sa nám zhmotní aj vo vzťahoch. Napríklad:

  • Ak máme v sebe nevedomé presvedčenie, že si lásku musíme zaslúžiť, budeme si priťahovať partnerov, pri ktorých budeme neustále dokazovať svoju hodnotu.
  • Ak máme presvedčenie, že byť zraniteľný znamená byť slabý, môžeme sa ocitnúť v dynamike, kde si nevieme dovoliť skutočnú blízkosť.
  • Ak si nesieme vzorec emocionálnej nedostupnosti, podvedome si budeme vyberať ľudí, ktorí nás nebudú vedieť naplno prijať.

Vplyv rodičovských archetypov

Veľká časť našich vzťahových vzorcov pochádza z najdôležitejšieho modelu, ktorý sme ako deti poznali – z našich rodičov alebo primárnych opatrovateľov.

To, ako sme vnímali otca a matku (či už priamo alebo cez ich vzájomnú dynamiku), vytvorilo základ pre naše neskoršie partnerské, priateľské aj pracovné vzťahy.

Existujú dva hlavné spôsoby, ako sa tieto archetypy v nás prejavia:

  1. Identifikácia – Preberáme vzorec a zopakujeme ho vo vlastných vzťahoch. Napríklad, ak sme videli rodiča, ktorý bol vždy podriadený v partnerskom vzťahu, môžeme si nevedome vytvárať podobnú dynamiku.
  2. Odmietnutie – Vedome sa rozhodneme „nikdy neurobiť rovnakú chybu“ a ideme do opačného extrému. Ak sme napríklad vyrastali v prostredí, kde bol jeden z rodičov veľmi dominantný, môžeme mať problém s autoritami alebo s prijímaním pomoci.

Ani jedna z týchto ciest nie je úplne správna. Náš cieľ nie je ani slepo prijímať vzorce rodičov, ani ich odmietať – ale vytvoriť si vlastné vedomé nastavenie vzťahov, ktoré nám skutočne vyhovuje.

Vzťahy ako cesta k sebapoznaniu

Všetky vzťahy, ktoré si vytvárame, majú jedno spoločné – sú naším zrkadlom. Ak nás nejaká dynamika v našich vzťahoch dlhodobo frustruje alebo vyčerpáva, je to signál, že existuje vnútorný vzorec, ktorý si žiada našu pozornosť.

Ako sa v tom môžeme lepšie orientovať?

  • Pozoruj, aké typy ľudí si priťahuješ – Opakuje sa nejaký vzorec v tvojich vzťahoch? Máš tendenciu nachádzať si emocionálne nedostupných partnerov? Cítiš sa vo vzťahoch vždy v podriadenom postavení?
  • Zamysli sa nad svojimi podvedomými presvedčeniami o láske a vzťahoch – Čo si myslíš o tom, ako by mal fungovať vzťah? Veríš, že láska znamená obetu? Alebo že skutočná blízkosť je nebezpečná?
  • Vnímaj svoje telo a emócie – Každá interakcia s inými ľuďmi vyvoláva reakciu v našom tele. Ak sa cítiš v niektorých vzťahoch napätý, vyčerpaný alebo naopak, ak niekto v tebe aktivuje silné emócie, je to skvelý indikátor toho, že sa v hre nachádza tvoj podvedomý vzorec.

Ako s tým pracovať?

Sebapoznanie je prvým krokom. Keď si uvedomíme, aké vzorce v sebe nosíme, môžeme sa rozhodnúť ich neopakovať a vedome si vytvoriť nové nastavenia.

Ako kouč ti môžem pomôcť:

  • rozpoznať skryté vzorce, ktoré ovplyvňujú tvoje vzťahy,
  • uvedomiť si, kde si vytváraš vzťahy z nedostatku a kde zo skutočného súladu,
  • transformovať staré presvedčenia tak, aby tvoje vzťahy odrážali tvoje spracované, vedomé nastavenie – nie len prebrané modely z minulosti.

Vzťahy nemajú byť bojiskom alebo miestom, kde neustále opakujeme staré zranenia. Môžu byť priestorom pre rast, radosť a skutočné spojenie – ak sa rozhodneme tvoriť ich vedome.